Psychológia, pamäť a mozog
Čo je to pamäť?
Pamäť je jednou z najdôležitejších funkcií ľudskej mysle. Od zapamätania si základných podrobností o sebe a svojej existencii až po všedné fakty, ako napríklad to, čo ste mali na raňajky alebo aká je vaša obľúbená farba, je pamäť informovaná o všetkých aspektoch ľudského života. Keď pamäť funguje tak, ako má, poskytuje základné informácie, ktoré informujú o našich každodenných činnostiach. Ak pamäť upadne, často to však môže mať výrazný negatívny dopad na náš život.
Zdroj: pexels.com
Spomienky sa vytvárajú zložitými interakciami v mozgu a sú nevyhnutné pre všetko, od jazyka, cez vzťahy až po každodenné úlohy. Aj keď pamäť v našich životoch hrá dôležitú úlohu, nie je neomylná. Pamäť môže byť ľahko skreslená, poškodená alebo inak zmenená, či už úmyselne alebo neúmyselne. Aj keď sa ako tak môžeme spoľahnúť na pamäť z väčšej časti v každodennom živote, zostáva nespoľahlivým zdrojom informácií, najmä pokiaľ ide o nedávnu minulosť.
Historické chápanie pamäti
Počas dejín pamäť fascinovala a inšpirovala básnikov, filozofov a ďalších mysliteľov, keď skúmali spôsob fungovania mysle. Pretože otázky týkajúce sa pamäte majú zásadný význam pre súvisiace otázky identity, slobodnej vôle, jazyka a ďalších, pamäť bola významnou oblasťou štúdia v umení aj vo vedách.
V starovekom svete bola pamäť často spojená s božstvom, proroctvami a tvorivosťou. Filozofi často považovali pamäť za akýsi druh pečiatky v mozgu, za fixný odtlačok minulých skúseností a znalostí. Niektorí tvrdili, že učenie je v širšom zmysle procesom zapamätania si vecí, na ktoré sme zabudli - a že tieto spomienky sú zdrojom javov, ako je déjà vu a ďalšie nevysvetliteľné pocity známosti. Vedci a filozofi študujú pamäť, ktorá sa týka ľudského poznania, po tisíce rokov v snahe pochopiť, ako si formujeme a uchovávame spomienky na naše zážitky.
Ako si mozog vytvára spomienky
Spomienky sa tvoria prostredníctvom zložitej série interakcií v mozgu a stále sa veľa skúma o spôsoboch, akými mozog formuje, ukladá a získava spomienky. Štúdie preukázali, že spomienky môžu zmeniť štruktúru mozgu vytváraním nových synapsií a posilňovaním existujúcich spojení. Rôzne súbory neurónov sú zodpovedné za rôzne spomienky.
Pamäť a spánok
Spánok hrá dôležitú úlohu pri formovaní pamäti. Zatiaľ čo stále prebiehajú štúdie týkajúce sa úlohy spánku, pokiaľ ide o pamäť, spánok bol teoretizovaný ako rozhodujúci čas, v ktorom sa spracúvajú udalosti dňa a formujú sa spomienky. Spánok pomáha najmä konsolidovať spomienky a formovať dlhodobé spomienky v mozgu. Dlhodobé nevyspanie alebo pravidelné spánok, ktoré nie sú optimálne, môžu mať nepriaznivý vplyv na formovanie a vyvolanie pamäti.
Zdroj: flickr.com
Dlhodobá vs. krátkodobá pamäť
Jedným zo základných rozdielov medzi rôznymi typmi pamätí je dlhodobá pamäť vs. krátkodobá pamäť. Krátkodobá pamäť existuje iba obmedzený čas, zvyčajne iba pár minút a niekedy iba pár sekúnd. Príkladom krátkodobej pamäte by mohla byť schopnosť recitovať späť telefónne číslo alebo adresu, ktorá vám bola práve poskytnutá. Krátkodobá pamäť nezahŕňa dlhodobé ukladanie alebo manipuláciu s pamäťou, iba jej krátkodobé uchovanie.
Dlhodobou pamäťou sa rozumejú spomienky, ktoré sa ukladajú na dlhšiu dobu, často na neurčito. Tieto pamäte sú konsolidované a kódované v mozgu, pričom rôzne druhy spomienok sú uložené na rôznych miestach. Uloženie dlhodobých pamätí je niekedy v porovnaní s technologickými systémami, ako je pevný disk počítača, zložitý proces, ktorý ešte nie je úplne známy. Dlhodobé spomienky stále podliehajú prirodzenému procesu zabúdania, ktorý je možné zmierniť pravidelným vybavovaním si spomienok. Dlhodobá pamäť zahŕňa kategórie pamäte, ako napríklad explicitná pamäť, implicitná pamäť, epizodická pamäť, sémantická pamäť, procedurálna pamäť a ďalšie.
Zdroj: rawpixel.com
Explicitná vs. implicitná pamäť
Explicitná aj implicitná pamäť sú formami dlhodobej pamäte. Explicitná pamäť sa niekedy označuje ako deklaratívna pamäť a zahŕňa spomienky, ktoré je potrebné získať späť, či už si pamätáte konkrétne podrobnosti, ako je vaša stará poštová adresa, alebo konkrétne udalosti, napríklad prvý deň na strednej škole. Aj keď sú informácie ľahko zapamätateľné, explicitná pamäť vyžaduje zámerné úsilie. Medzi typy explicitnej pamäte patrí epizodická a sémantická pamäť.
Implicitná pamäť je na druhej strane forma dlhodobej pamäte, ktorá je v bezvedomí a deje sa bez toho, aby o nej premýšľal. Ak ste niekedy jazdili domov bez toho, aby ste vedome mysleli na smer alebo ste hádzali bejzbal bez toho, aby ste sa sústredili na svoje konkrétne pohyby, použili ste implicitnú pamäť. Implicitná pamäť často úzko súvisí so svalovou pamäťou a často zahŕňa fyzické procesy, ktoré boli dokončené toľkokrát, že už nepotrebujú vedomé úsilie.
Epizodická pamäť
Epizodická pamäť je typ dlhodobej explicitnej pamäte, ktorá sa vzťahuje na spomienky na konkrétne udalosti. Epizodická pamäť zahŕňa všeobecné udalosti, ako napríklad narodeninovú oslavu alebo prvé rande, ako aj konkrétne prípady, často nazývané flashbulbové spomienky, na konkrétne udalosti s vysokou emocionálnou rezonanciou, ako napríklad školská streľba alebo teroristický útok.
Procesná pamäť
Procedurálna pamäť je typ dlhodobej implicitnej pamäte, ktorá často zahŕňa fyzickú aktivitu, ktorá sa opakovaním dostáva do bezvedomia. Medzi príklady procesnej pamäte patrí jazda na bicykli alebo hod bejzbalom.
Zdroj: rawpixel.com
Topografická pamäť
Topografická pamäť označuje pamäť, ktorá súvisí s miestom a umiestnením. Ľudia s dobrým zmyslom pre smer majú rozvinutý zmysel pre topografickú pamäť, zatiaľ čo ľudia, ktorí sa ľahko stanú stratenými alebo dezorientovanými, s ňou bojujú. Topografická pamäť môže odkazovať na smery a polohy, ako aj na vizuálne stopy, ako sú orientačné body a známe nastavenia.
Sémantická pamäť
Sémantická pamäť je typ dlhodobej explicitnej pamäte. Zvyčajne sa to týka nahromadených vedomostí vrátane všetkého, od informácií, ako je periodická tabuľka prvkov, po mená vašich priateľov a všetko medzi tým. Sémantická pamäť je často veľmi podmienená kultúrou a skúsenosťami vrátane faktorov, ako je rodina, vzdelanie a zamestnanie.
Pracovná pamäť
Pracovná pamäť je obdobou krátkodobej pamäte, v ktorej sa informácie ukladajú iba krátkodobo. Existuje však niekoľko rozdielov, najmä to, že pracovná pamäť môže manipulovať a interpretovať informácie spôsobom, ktorý krátkodobá pamäť nedokáže.
Autobiografická pamäť
Autobiografická pamäť je typ dlhodobej explicitnej pamäte. Spravidla zahŕňa epizodickú aj sémantickú pamäť a používa sa na zapamätanie a prepojenie informácií o podobných a zážitkoch človeka. Môže obsahovať konkrétne skúsenosti, ako aj fakty a všeobecné informácie. Autobiografická pamäť je podstatnou súčasťou sebectva a identity.
Pamäť a predajnosť
Aj keď si často myslíme, že spomienky sú presným vyobrazením vecí, ktoré sa stali v minulosti, spomienky môžu byť prekvapivo klamné. Spomienky sa môžu časom zhoršovať, čo ich ponecháva náchylných na zmeny. Nedostatok pozornosti môže mať vplyv aj na spomienky, keď si myslíme, že si pamätáme viac, ako sme si v skutočnosti pamätali automatickým doplňovaním detailov. Spomienky sú tiež mimoriadne citlivé na osobné a kultúrne vplyvy. Napríklad svedecké výpovede očitých svedkov môžu byť často nespoľahlivé kvôli zaujatiu v bezvedomí. Podobne môžu spomienky narušiť aj naše emočné stavy a pocity.
Pamäť a zabudnutie
koleso šťastia ako pocity
Strata pamäti a zábudlivosť môžu byť často známkou vážnych chorôb. Choroby ako Alzheimerova choroba a demencia môžu nepriaznivo ovplyvniť pamäť, často vážne ohrozujú schopnosť človeka pamätať si. Strata pamäte je často tiež typická pre proces starnutia všeobecne, a to aj bez ďalších súvisiacich chorôb.
Iné choroby ako amnézia a hypertymia môžu priamo ovplyvniť pamäť, či už spomienky na minulé udalosti alebo na seba. Poruchy pamäte môžu byť obzvlášť oslabujúce, pretože často vedú k zmätku, dezorientácii a neistote, aj keď sú pacienti inak zdraví.
Zvyšovanie pamäte
Zatiaľ čo rôzni ľudia majú často rôzne kapacity pamäte, jednotlivci môžu často zvýšiť svoje pamäťové schopnosti sústredeným úsilím. Mnemotechnické techniky, ktoré sa niekedy označujú aj ako umenie pamäti, sa po celé storočia používajú na zlepšenie pamäti, najmä pri memorovaní dlhých textov alebo rozsiahlych zoznamov informácií. Tieto techniky môžu zahŕňať stratégie, ako je výstavba paláca pamäti, kde sú konkrétne frázy alebo fakty spojené s miestami v známom dome alebo priestore alebo iné spájanie informácií s vizuálnymi alebo priestorovými znakmi.
Zdroj: rawpixel.com
Zmeny životného štýlu môžu tiež pomôcť vylepšiť pamäť. Štúdie preukázali, že zdravý životný štýl vrátane fyzického cvičenia a redukcie stresu môže zlepšiť pamäť a zvýšiť funkciu mozgu. Vedci tiež naznačujú, že aktivity ako čítanie, intelektuálne snaženie a osvojovanie nových aktivít a zručností môžu prispieť k zlepšeniu alebo udržaniu pamäti. Jednoduché mozgové cvičenia ako sudoku alebo krížovky môžu mať podobný účinok a môžu pomôcť udržať mozog aktívny a zaujatý. Celkovo možno pamäť často výrazne zlepšiť zameraním na zdravý životný štýl a zapojením mozgu do obohacujúcich aktivít.
Či už máte záujem o zlepšenie svojej pamäte, potrebujete pomoc so zvládnutím nepríjemných spomienok, alebo jednoducho hľadáte niekoho, s kým by ste sa mohli porozprávať, online terapeutické služby BetterHelp sú skvelým miestom, kde začať. Natiahnite dnes, dozviete sa viac a kontaktujte jedného z našich kvalifikovaných terapeutov.
Podeľte Sa S Priateľmi:
